Výbor odborníkov však v rámci snahy zabrániť spomaleniu očkovacej
kampane odporučil, aby boli tieto vakcíny podávané ľuďom, ktorí ich budú
chcieť.
Výbor podľa slov svojho šéfa Larsa Vorlanda "neodporúča použite vakcín s technológiu adenovírusových vektorov"
v celoštátnej vakcinačnej kampani, a to z dôvodu závažných vedľajších
účinkov, aké sa po ich podaní prejavili u malej skupiny ľudí.
Nórsky minister zdravotníctva Bent Höie zatiaľ stanovisko vlády k použitiu predmetných vakcín neoznámil.
V Nórsku stihli do polovice marca podať 134.000 dávok vakcíny od
spoločnosti AstraZeneca. U celkovo piatich ľudí - relatívne mladých a
dovtedy zdravých - sa vyskytla ťažká trombóza, traja z nich zomreli.
Jedna ďalšia osoba zomrela po očkovaní vakcínou od AstraZenecy na
krvácanie do mozgu.
Nórsko 11. marca dočasne pozastavilo používanie tejto vakcíny a tamojšie
zdravotnícke úrady odporučili 15. apríla od očkovania toto vakcínou
úplne upustiť. Vláda sa však rozhodla najskôr zriadiť výbor odborníkov,
ktorý preskúma negatívne účinky vakcíny od AstraZenecy, ako aj očkovacej
látky od Johnson & Johnson, keďže obe fungujú na rovnakej
technológii adenovírusových vektorov.
Európska agentúra pre lieky (EMA) a Svetová zdravotnícka organizácia
(WHO) uvádzajú, že prínosy očkovania týmito látkami vysoko prevažujú nad
ich rizikami a vo vakcinácii nimi odporúčajú krajinám pokračovať.
Vakcínou od J&J sa zatiaľ v Nórsku očkovať vôbec nezačalo. Zriedkavé
prípady krvných zrazenín však v súvislosti s ňou hlásili USA. Dánsko je
dosiaľ jedinou európskou krajinou, ktorá úplne zastavila očkovanie
vakcínami od AstraZenecy aj J&J. Mnohé iné krajiny ich použitie
obmedzili na určité vekové skupiny populácie.